Preskocit navigáciu

Rádio Expres: „Naživo“ – hosť veliaci poddôstojník 5. pšu


Rádio Expres: „Naživo“ – hosť veliaci poddôstojník 5. pšu

 

 Do utorkovej (7. októbra 2014) relácie „Naživo“ rádia Expres prijal pozvanie veliaci poddôstojník 5. pluku špeciálneho určenia nadrotmajster Martin Boháčik.

 Záznam celej relácie si môžete porieť na portály youtube /v sieti mil.sk nedostupné/ alebo vypočuť zo zvukovej nahrávky.

 

Doslovný prepis relácie:

 Braňo Závodský: "3 600 našich vojakov, 22 rotácií, traja vojaci, ktorí v Afganistane v boji za našu bezpečnosť a slobodu zomreli. Množstvo operácií a vykonanej práce či špeciálnych akcií. Z Afganistanu sa vrátilo posledných 300 našich vojakov. Ukončili tak ťažkých dvanásť rokov pôsobenia v afganských misiách v boji proti teroristom a Talibanu. Spolu s vojakmi pôsobil v afganských operáciách aj výkvet našej armády - 5. pluk špeciálneho určenia zo Žiliny. No a my sa dnes pobavíme s členom tohto elitného 5. pluku špeciálneho určenia, jeho veliacim poddôstojníkom Martinom Boháčikom - pán Boháčik, dobrý deň, vitajte u nás."

 Martin Boháčik: "Dobrý deň."

 Braňo Závodský: "Veľmi pekne vám ďakujem, že ste prišli. Isto to bude zaujímavé rozprávanie, aj možno trošku náročné aj z môjho pohľadu - nie je žiadna sranda sa baviť o týchto veciach. Ale poďme teda rovno k tomu. Váš pluk špeciálneho určenia od 2011, čo sa týka Afganistanu, samozrejme pôsobili ste aj predtým, ale už začal fungovať aj v rámci toho, na čo ste určení, teda na rôzne špeciálne operácie, skúste nám to najskôr vysvetliť, aby sme to pochopili, že o čo tam vlasne išlo, prípadne aký je vôbec rozdiel medzi tými vašimi operáciami a operáciami, povedzme, tých zvyšných našich vojakov, ktorí sa striedali aj na základni v Kandaháre."

 Martin Boháčik: "Samozrejme, v prvom rade by som chcel povedať, že to naše pôsobenie od toho roku 2011 by sa dalo rozdeliť do takých dvoch hlavných etáp. Tá prvá bola nasadenie v 2011, kde sme pôsobili a mentorovali afganské policajné zložky. To znamená, tam sme cvičili niečo ako naše zásahové policajné PPU-čka , s ktorými sme zároveň operovali. Od roku 2014 sme prešli pod hlavičku NSOC-A (NATO Special Operations Command – Afghanistan),  to znamenalo, že sme začali cvičiť aj afganské špeciálne vojenské jednotky. Tento projekt, ktorý cvičí afganské špeciálne jednotky, je dlhodobý. Ten projekt tam začal niekedy v roku 2000 - 2006. V obidvoch misiách sme pôsobili, alebo v obidvoch nasadeniach sme pôsobili so svojím spoločným koaličným partnerom, to znamená Spojenými štátmi a so špeciálnymi silami Spojených štátov."

 Braňo Závodský: "Povedzte, pán Boháčik, ako vôbec vyzerá ten výcvik takýchto afganských bezpečnostných špeciálnych zložiek, či sú to špeciálni policajti, alebo teda podobne ako váš pluk, špeciálni vojaci, lebo my sme v televíziách a správach častokrát sledovali v posledných rokoch, keď práve pri takýchto príležitostiach sa niektorý z tých domácich Afgancov zrazu stal teroristom, talibancom, a dochádzalo tam teda aj k veľmi nepríjemným udalostiam, a dokonca smrti práve, keď sa školený otočil proti svojim školiteľom. Ako to vyzeralo, keď ste to robili vy?"

 Martin Boháčik: "Začnem trošku akože od konca tejto vašej otázky."

 Braňo Závodský: "Nech sa páči."

 Martin Boháčik: "V prvom rade musím povedať, že príslušníci afganských špeciálnych síl, či už je to na tej fáze policajnej, alebo na tej vojenskej, sú vyberaní. To znamená, už nie sú normálni radoví občania, ktorí sú náborovaní do ozbrojených síl, ale sú vyberaní z radov ozbrojených síl, prechádzajú v poslednej dobe takou istou selekciou, alebo približnou selekciou, akou sa prechádza na 5. pluku. Ich motivácia je podstatne vyššia, slúžiť pre tento druh vojsk, alebo policajných jednotiek. Samotný výcvik sa môže tiež rozdeliť na policajnú a vojenskú časť. Tá policajná, my sme pôsobili tri rotácie od 11. do 13. roku, bola zameraná na taktickú úroveň, to znamená, sme sa zameriavali na taktický výcvik, taktické operácie v teréne a plánovanie týchto operácií s nimi, potom vyhodnocovanie týchto operácií vždycky na určitý cieľ, ktorý bol riadený v podstate, keď to zoberiem, z hlavného štábu."

 Braňo Závodský: "To znamená, že vy ste vlastne akoby nonstop fungovali vedľa seba, alebo teda spolu? Lebo mám teda aj také informácie, že ste v podstate vlastne žili a bývali spolu s týmito ľuďmi."

 Martin Boháčik: "Ak chcete pracovať s Afgancami, alebo chcete pracovať s iným národom, ten základný princíp u špeciálnych síl je pochopiť tú mentalitu. To znamená, ak chceme spolu operovať, musíme si navzájom dôverovať. To znamená, musíme navzájom poznať svoje mená, musíme navzájom poznať svoje rodiny, musíme v tom výcviku byť jeden s druhým, to znamená, ak chceme, tak musíme spolu aj bývať, pretože ak ja nedôverujem jemu, a on nedôveruje mne, a počas operácie tá dôvera v tom malo tíme, či už to je v afganskom, ale je to u 5. pluku, musí byť vysoká."

 Braňo Závodský: "Fungovalo to?"

 Martin Boháčik: "Ak by som to povedal dodneska, tak za tých pár rokov to fungovalo. A naši chlapci sú k tomuto aj pripravovaní. Sú pripravovaní k tomu, aby sa učili pochopiť tú mentalitu."

 Braňo Závodský: "No veď presne toto som sa chcel opýtať, že je iné, povedzme cvičiť, ja neviem, s vašimi kolegami z Poľska, alebo z Česka, kde tie kultúrne nejaké predpoklady sú prakticky rovnaké, ako ísť cvičiť s chlapcami z Afganistanu, ktorí jednak už niečo prežili za posledné roky a majú rôzne motivácie, ale jednak tá kultúrna odlišnosť je obrovská, čiže ako ste sa s týmto vysporiadavali, aby ste naozaj si sadli a boli takíto voči sebe maximálne dôverčiví?"

 Martin Boháčik: "Tak, nie je to jednoduchá príprava, ale na tito účely, máme k tomu špeciálnych inštruktorov, stretávame sa so špeciálnymi inštruktormi, ktorí prichádzajú zo Spojených štátov. Počas prvých dní nasadenia prechádzame určitým dvoj-, troj-, štvordňovým školením, čo je tá lokálna mentalita, ako k nej pristupovať. Keby som to mohol zhodnotiť na koniec môjho nasadenia ako nejakým citátom, tak trošku by som mohol povedať, možnože môjho partnera veliaceho poddôstojníka afganských špeciálnych síl, ten sa pre jeden denník vyjadril spôsobom, že sme ako jeden tím, v podstate rešpektujeme svoju kultúru, svoje zvyky, svoje náboženstvo, a z jeho ponímania by takto chcel pôsobiť navždy. Ale teraz sa momentálne bavíme o našom postavení, o troch národnostiach, to znamená afganská, slovenská, americká, pretože počas nasadenia sme pôsobili spolu."

 Braňo Závodský: "Rozumiem. Vznikli tam niekedy, povedzme, také situácie, no neviem, či sa patrí nazvať ich zábavnými, ale skrátka niečo, kde ste si povedali, že to sú fakt dobrí ľudia a oplatí sa ich aj trénovať, aj ísť s nimi do akcie, kde to neustále hrozí skrátka smrťou?"

 Martin Boháčik: "Samozrejme, máte aj krajšie príbehy."

 Braňo Závodský: "Dajte nejaký."

 Martin Boháčik: "Musíte rešpektovať ich zvyklosti, čo sa týka ich vyznávania modlitieb, to znamená, oni tých svojich päťkrát za deň proste sa musia modliť, to znamená, tam dochádza niekedy v tých ťažších situáciách, dochádza k tým zábavným chviľkám, keď musíte počkať."

 Braňo Závodský: "Aj uprostred operácie rozbehnutej, hej?"

 Martin Boháčik: "Idete počas noci pochodom a vy sa musíte zastaviť, pretože svitá. Takže, musíte počkať.

 Braňo Závodský: "Rozumiem. Tak ale rešpektujete, ste na to pripravení. Rozumiem. No, ak by ste to mali takou jednou, dvomi vetami povedať, že povedzte, dnes teda končí operácia ISAF, alebo teda pre našich vojakov, už zároveň aj pre vás, uvidíme, čo bude v budúcnosti, ale v tejto chvíli to končí. Spomenul som, že celá tá akcia v podstate od 2002, ak sa nemýlim, tak to fungovalo, ešte potom sa tu samozrejme transformovali tie operácie jednotlivé, ale aj z vášho pohľadu po všetkých tých akciách, misiách, stálo to za to, na čom dnes je Afganistan a ako tam tá situácia vyzerá?"

 Martin Boháčik: "By som mohol možnože rozprávať z toho svojho pohľadu. Ja som tam bol prvýkrát v 2011 roku a poslednýkrát v tomto roku. Ak by som sa pozrel na výsledok prezidentských volieb, ktoré boli tento rok, tak by som musel povedať, že slovenské Ozbrojené sily a 5. pluk špeciálneho určenia tam nechal nejakú tú svoju malinkú, malinkú stopu, už len v tom, že počas volieb nedošlo k nejakým dramatickým operáciám Afganistanu na to, aby sa im to podarilo narušiť. A z môjho pohľadu taký jeden velikánsky úspech je, že 30 percent žien bolo voliť počas tohto obdobia, to z môjho pohľadu, keď sa vrátim naspäť, je velikánsky úspech. Ten národ, jeho obyvatelia chcú žiť podobným spôsobom ako my, samozrejme, že je to iná mentalita, je to iné náboženstvo, ale vrátime sa späť do histórie, že... myslím si, že áno."

 Braňo Závodský: "Minimálne toto sa dobre počúva, keď to cíti človek, ktorý sa toho priamo účastnil a mal možnosť vidieť, ako sa to vyvíja. Keby sme to zobrali tak všeobecne, tak váš pluk špeciálneho určenia, to sú naozaj elitní vojaci, prísne vyberaní, s prísnym tréningom, a nakoniec aj naši ľudia pozerajú televíziu a v nich vidia takéto špeciálne jednotky, tie najznámejšie na svete, ako sú britský SAS, alebo Delta Force a SEAL so Spojených štátov amerických. Povedzte, spýtam sa aj na to porovnanie, že ako to vôbec je, že človek sa rozhodne byť takýmto elitným vojakom, čo to vlastne znamená, čo to obnáša?"

 Martin Boháčik: "Ja tomu hovorím, že každý sme sa vo svojom živote niekedy rozhodli niečo robiť, a byť u špeciálnych síl, to je náročné a ťažké rozhodnutie, ktoré keď človek spraví, si musí uvedomiť, že všetko bude musieť odovzdať vo svojom živote tejto práci. Samozrejme, môžeme sa rozprávať o rôznych filmoch, môžme sa rozprávať o rôznych záberoch, keď títo vojaci chodia s ťažkými batohmi desiatky kilometrov".

 Braňo Závodský: "Tvrdé tréningy, pot, krv a slzy."

 Martin Boháčik: "Skáču z velikánskych výšiek, toto všetko je pravda. A je to len jedna časť tejto práce. Tá druhá, tiež nie menej náročná, títo ľudia musia byť vzdelávaní, musia byť jazykovo pripravení, či už to je nejaký lokálny jazyk, kde budú pôsobiť, alebo je to v podstate v koaličnom jazyku, čiže momentálne angličtina, a vo všetkých týchto operáciách musia fungovať v tomto jazyku. Až po rôzne odborné a špeciálne dlhodobé kurzy, či už sú to spravodajské, či už sú to rôzne taktické kurzy, alebo sú z operačného plánovania, že títo ľudia, pretože pôsobia vo veľmi malých jednotkách, musia byť všestranní, musia dokázať zastúpiť každý každého, musia byť navzájom previazaní. Nie je to práca o jednotlivcovi, je to práca o tíme."

 Braňo Závodský: "Rozumiem. A povedzme, že vy s takýmto týmom ste sa ocitli niekedy úplne v priamom ohrození života, za chrbátom nepriateľa, pod paľbou. Sú to skôr také že bežné veci pre vás - ako pre mňa exkluzívna otázka, ale z vážno pohľadu..."

 Martin Boháčik: "Nechcem povedať, že sú to bežné veci. Asi tá pravda je tá, že samotná operácia je len taká čerešnička na torte dlhodobého plánovania niečo vykonať. Neznamená to, že vy vidíte niekde teraz zábery, ako niekde tí špeciálni vojaci idú do nejakého toho baráku. Ono, aby sa tam dostali, tak predtým musia prejsť cez nekončené a dlhodobé plánovanie toho všetkého, kde sa musí počítať s určitým rizikom a vyhodnocovaním tohoto rizika. A druhá stránka tejto mince je, že aj keď sa snažia títo chlapci počas toho plánovania minimalizovať to riziko, musia počítať s tým, že ono tam bude."

 Braňo Závodský: "A mohli by ste spomenúť nejakú takú z vášho pohľadu najťažšiu, ja neviem, bojovú, útočnú akciu, alebo nejakú, pri ktorej naozaj teda aj vám ako skúsenému borcovi a profíkovi - trošičku ste uvažovali, že ako z toho von?"

 Martin Boháčik: "Ja by som možnože nepozeral na seba, ale by som sa asi pozrel na to, že 27. decembra minulý rok sme stratili dvoch chlapcov. A aj keď to bolo plánované, tá cesta bola plánovaná, kontrolovaná, keď to tak zoberiem, stať sa to stane. Takže toto by som asi zavŕšil tým, lebo najťažšie, čo môžte zažiť, je stratiť svojho kamaráta, svojho kolegu, s ktorým ste tam už niekdy raz boli, alebo ktorý tam je momentálne s vami."

 Braňo Závodský: "Rozumiem tomu. No, pán Boháčik, nespomenuli sme, a už na to ani nebudeme mať čas, ale vy ste sa účastnili ďalších mnohých misií, v ďalších krajinách, máte obrovské skúsenosti, a navyše, teraz rozprávate aj tieto príbehy z Afganistanu, ktoré teda, ako vás počúvam, častokrát sú mimoriadne zložité asi aj pre jednotlivcov, nejak sa s tým vysporiadať, s tým všetkým tlakom, so smrťou blízkych kamarátov a kolegov. Pôjdete do toho znovu, ak vás znovu pošlú na nejakú misiu, ja neviem, či do Afganistanu, do Iraku, alebo kam, teraz nám tu zúri Islamský štát."

 Martin Boháčik: "Nechcem, aby to znelo ako nejaká hrdinská veta, ale jedna z úloh vojaka, ktorý chce slúžiť v špeciálnych silách, je, keď ho Ozbrojené sily nasadia, nerozmýšľať a proste ísť, je to - na to je pripravovaný, na to proste do toho pluku prišiel, že ak pluk dostane túto úlohu, vojak musí ísť."

 Braňo Závodský: "No, my vám samozrejme držíme palce..."

 Martin Boháčik: "Je to také."

 Braňo Závodský: "... ja myslím, že to znie tak, ako to naozaj v skutočnosti je. Budeme vám vždy, aj vám, aj vašim kolegom držať palce, lebo napriek tomu, že mnohí možno si to nemyslia, tak treba dodať tú najdôležitejšiu pravdu, ktorá je tam, že vždy to budete robiť pre to, aby my tu na Slovensku a v Európe sme sa cítili bezpečne, aby sme mohli ďalej žiť v slobodnej krajine a vôbec v takomto slobodnom spoločenstve, za čo vám, aj všetkým vašim kolegom zároveň ďakujeme. Veľmi pekne vám ďakujem ešte raz. Martin Boháčik..."

 Martin Boháčik: "Ďakujem aj ja."

 Braňo Závodský: "... 5. pluk špeciálneho určenia zo Žiliny. Príjemný deň ešte."

 Martin Boháčik: "Príjemný deň."



Autor: 5. pšu - kpt. Mário Pažický , Foto: web - Rádio Expres - Dátum: 09.10.2014
Čítanosť: 51201
Verzia pre tlač

Skočiť na menu


Share