Druhý novembrový pondelok sa niesol v areáli bratislavských kasární Vajnory v znamení posviacky pastoračnej miestnosti a kaplnky.

Pri  príležitosti sviatku sv. Martina, patróna nielen jazdcov, kováčov, pastierov či cestujúcich, ale aj vojakov, príslušníkov Ozbrojených síl SR, sa v tomto duchovnom srdci bratislavskej posádky konala slávnostná bohoslužba, ktorú celebroval  a kaplnku sv. Martina požehnal Generálny vikár Ordinariátu OS a OZ SR plukovník Mons. František Počurek. V kázni priblížil veriacim život a duchovnú cestu svätého Martina a zvýraznil hodnoty ako odvaha, spravodlivosť a  láska, ktoré by mali vojakov  počas služby sprevádzať.  

Príjemnú atmosféru svätej omše náležite dokreslilo aj vystúpenie klarinetového kvarteta tvoreného príslušníkmi Vojenskej hudby OS SR.

Kaplnka ožila na podnet veliteľa Veliteľstva posádky Bratislava (VePBA) plukovníka Jána Mareka. Na záver svätej omše vyjadril vo svojom príhovore poďakovanie prítomným, vojenským profesionálom a zamestnancom, za pomoc pri realizácii pastoračnej miestnosti v priestoroch Čestnej stráže OS SR a vyzdvihol, že  kolektív bratislavskej posádky svojou aktívnou činnosťou prispel k skvalitneniu  duchovnej a náboženskej služby na VePBA.

Z dobových prameňov je známe, že svätý Martin sa na prianie svojho otca stal dôstojníkom rímskeho jazdectva v Gálii. Jeden mrazivý večer však zmenil jeho život, keď sa podelil so žobrákom o svoj plášť, ktorý rozťal mečom. V noci sa mu vo sne zjavil Kristus odetý v darovanej polovici plášťa. Martin opustil armádu, nechal sa pokrstiť a stal sa pustovníkom. Počas svojho života sa riadil zásadami humanity a kresťanskej lásky k blížnemu. Jeho symboly, s ktorými je zobrazovaný, sú žobrák, plášť, malomocný, kôň a hus (podľa legendy sa vraj ukryl medzi kŕdeľ husí, keď nechcel prijať hodnosť biskupa).