Preskocit navigáciu

Najdlhšie slúžiaci vojak na svete bol Slovák


Najdlhšie slúžiaci vojak na svete bol Slovák

Telesné pozostatky Ladislava Škultétyho-Gabriša, ktorý v husárskom pluku odslúžil viac ako 80 rokov, dnes 21. mája 2013 previezli z Rumunska na Slovensko. Lietadlo s truhlou pristálo na letisku dopravného krídla v Kuchyni za prítomnosti náčelníka Generálneho štábu OS SR generálporučíka Petra Vojteka a jednotky Čestnej stráže OS SR, ktorá vzdala plné pocty. Telesné pozostatky tohto celoživotného vojaka, ktorý sa stal raritou a heroickým vzorom vojenskej služby v celosvetovom meradle, budú pochované v jeho rodnej obci Mojtín dňa 27. júna 2013.

Ladislav Škultéty-Gabriš sa narodil 27. júna 1738 v Mojtíne. Jeho otec, Juraj Gabriš, slúžil v husárskom pluku baróna Jána Gilániho. Po matkinej smrti roku 1750 sa k tomuto pluku dostal aj 12-ročný Ladislav. Treba poznamenať, že taká prax nebola vtedy ničím nezvyčajným. Tak ako Ladislav slúžilo najmä u husárov viacero tzv. detí či synov pluku. Nosili uniformu a plnili si povinnosti ako ostatní dospelí vojaci. Po Gilániho smrti sa majiteľom pluku stal v roku 1752 generálmajor Andrej Hadik, neskôr slávny poľný maršal.

V radoch Hadikovho pluku sa Škultéty dostal do bojového virvaru tzv. sedemročnej vojny (1756 – 1763). Pod osobným velením gen. Hadika sa aj vtedy 19-ročný Ladislav vyznamenal v bitke pri Kolíne (18. 6. 1757) a vzápätí pri najúspešnejšej akcii habsburskej armády – dobytí Berlína 16. 10. 1757. V oboch bitkách bol Škultéty zranený, čo však neohrozilo jeho účasť na všetkých bojových akciách pluku.

V rámci reorganizácie roku 1768 bol Hadikov pluk zrušený a švadrónu, v ktorej Škultéty slúžil, prevelili do druhého najstaršieho (neskôr 8.) husárskeho pluku habsburskej armády. V tomto pluku, ktorý neskôr vlastnili viacerí majitelia, Škultéty slúžil až do konca života. Po rebríčku hodností postupoval zdanlivo pomaly. Až po 25-ročnej službe (roku 1775) sa stal vicekaprálom (čiže poddesiatnikom), roku 1778 – počas vojny o bavorské dedičstvo – ho povýšili na riadneho desiatnika. Ako vyplýva z muštrácie (vojenskej prehliadky), uskutočnenej roku 1780, desiatnik Škultéty mal výšku „5 stôp, 4 palce a 7 čiarok“, čiže meral takmer 170 centimetrov a ako sa ďalej uvádza, bol „dobre stavaným husárom“.

Po dvojročnom plnom bojovom nasadení v poslednej protitureckej vojne (1787 – 1791) sa ocenenia dočkal aj viackrát zranený Ladislav Škultéty. Dňa 11. apríla 1790 ho povýšili na strážmajstra a zároveň vymenovali za zástavníka pluku. Vtedy sa však už pluk presúval z Balkánu do západnej Európy, kde akcelerovali závažné svetodejinné udalosti vyvolané francúzskou revolúciou.

Na dotvorenie predstavy o prvom vojnovom roku, no napokon aj o celom období napoleonských vojen, možno uviesť, že Wurmserov husársky pluk, ktorého zástavníkom bol vtedy 54-ročný Ladislav Škultéty, mal začiatkom leta 1792 pred vstupom na bojisko 2 324 mužov a 2 268 koní. Pri súpise na konci roka mal pluk už len 1 298 mužov a 1 163 koní, takže za šesť mesiacov stratil takmer polovicu mužstva i koní. A pritom nebojoval v žiadnej väčšej bitke, iba v menších šarvátkach. Pri tomto podiele a počte strát (v piatich koaličných vojnách proti Francúzsku a jednej proti Rusku zahynulo viac než 350-tisíc vojakov z Uhorska) možno vlastne považovať za zázrak, že zástavník Škultéty vôbec prežil útrapy napoleonských vojen v rokoch 1792 – 1815. Vyslúžil si dve najvyššie vyznamenania pre mužstvo habsburskej armády: striebornú Medailu za hrdinstvo (1790) a Armádny kríž, nazývaný aj delový kríž podľa toho, že ho odlievali z ukoristených nepriateľských diel.

Počas dvorskej a palácovej služby 8. husárskeho pluku roku 1825 vo viedenskom Hofburgu si cisár František medzi nastúpenou čestnou strážou hneď všimol staručkého, vtedy 87-ročného zástavníka, ktorý dôstojne a bez pohnutia držal štandardu pluku. Keď sa dozvedel, že Ladislav Škultéty odslúžil už 75 rokov, dal si ho predvolať do pracovne a povedal: „Milý Škultéty, akú odmenu si želáš za takú dlhú vojenskú službu? Povýšim ťa na dôstojníka a umožním ti odísť na zaslúžilý odpočinok.“ Traduje sa, že Škultéty vtedy cisárovi odpovedal: „Vaša Výsosť, ďakujem za túto česť, no ak mi chce Výsosť prejaviť milosť, potom prosím, aby som bol ponechaný v tom, v čom som, aby som mohol zostať zástavníkom a ako zástavník aby som aj zomrel.“ Škultétyho odpoveď zapôsobila na cisára, ktorý dodal: „Dobre, môj milý, nech je tak, ako chceš.“ Potom sa obrátil na veliteľa pluku Karola Luženského so slovami: „Pán plukovník, zabezpečte, aby tento muž zostal v stave pluku ako doživotný zástavník s tým, že bude oslobodený od akýchkoľvek služobných povinností, bude požívať výhody dôstojníka a bude mať ročný príplatok k žoldu vo výške 100 zlatiek.“ Keď sa o tejto skutočnosti dozvedel majiteľ pluku, generál jazdectva Michael Kienmayer, aj on priznal Škultétymu ďalších 100 zlatiek príplatku ročne.

Posledné roky života Škultéty strávil s plukom v Haliči a Sedmohradsku. Z pamätí vtedajšieho plukovného kaplána a neskôr farára v Diosegu (Sládkovičovo) Michala Staročeka vyplýva, že Škultéty bol hlboko veriaci človek, každý mesiac sa pravidelne spovedal a pri tejto príležitosti nikdy neopomenul darovať zlatku alebo toliar svojmu spovedníkovi. Staroček ďalej zaznamenal, že roku 1814, keď mal Škultéty vyše 75 rokov, a ovládal slovenčinu, maďarčinu, nemčinu a latinčinu, naučil sa aj po francúzsky.

Ladislav Škultéty, ktorý v sedle odslúžil 81 rokov, zúčastnil sa na 22 vojnových ťaženiach a posledných 41 rokov bol zástavníkom 8. husárskeho pluku, zomrel vo veku 93 rokov 19. augusta 1831 v plukovnom lazarete v obci Svätý Mikuláš (Sânnicolau Mic), ktorý je dnes súčasťou mesta Arad v Rumunsku.

Škultétyho príklad je výstižným svedectvom toho, že len vďaka armáde mohol jednoduchý slovenský poddaný dosiahnuť spoločenskú a životnú úroveň i civilizačný rozhľad, o akom jeho rovesníci a rodáci ani nesnívali.


Najdlhšie slúžiaci vojak na svete bol SlovákNajdlhšie slúžiaci vojak na svete bol SlovákNajdlhšie slúžiaci vojak na svete bol SlovákNajdlhšie slúžiaci vojak na svete bol SlovákNajdlhšie slúžiaci vojak na svete bol SlovákNajdlhšie slúžiaci vojak na svete bol SlovákNajdlhšie slúžiaci vojak na svete bol SlovákNajdlhšie slúžiaci vojak na svete bol Slovák

Autor: KaNGŠ, VHÚ - doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD. , Foto: Litografia s podobizňou L. Škultétyho-Gabriša, OS SR - mjr. Milan Vanga - Dátum: 21.05.2013
Čítanosť: 11456
Verzia pre tlač

Skočiť na menu




Share